reklama

Mesto snov? Seriously?

„Vitajte v Piešťanoch, v meste snov.“ Táto legen ... wait for it ... dary veta zaznela z úst Michala Straku niekedy v roku 2009 (o tomto je reč - https://www.youtube.com/watch?v=B0jpTd_Wk88). Ak by niekto nevedel, kto je Michal Straka, odporúčam zadať  do Googlu „Ego“, prípadne „chcem si zaobstarať tomograf za dvojnásobnú cenu“. Neviem, či vám to vyhodí práve odkaz na neho (skôr na Zuzanu zo Zvolena alebo na pani Zmajkopi*ovú), ale niekoľko krát tam meno tohto vtáka zaznelo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Vráťme sa však k samotnej podstate, teda k „mestu snov“. Nevedno prečo, ale široká komunita ľudí z Piešťan si toto slovné spojenie veľmi rýchlo osvojila. Ja som nebol výnimka (aj keď nie som priamo z PN), keďže som na Kontrafakte vyrastal a v čase mojej najsilnejšej puberty (vek okolo 14-15 rokov) uzreli svetlo sveta pecky ako „Dáva mi“, „E.R.A“ a ďalšie. Tri špinavé mená však nepreslávili len silné skladby, ale aj nezabudnuteľné hlášky. V tom čase nikomu z nás nevadilo, že ich opakujeme dookola ako verklík (dnes by sme si za to uštedrili nejeden facepalm), vtedy nám to prišlo strašne „cool“. Keď sa v roku 2009 začalo internetom šíriť vyššie spomínané video, slovo „Piešťany“ bolo zrazu nedostatkovým tovarom. A to som ja a ľudia v mojom okolí mali vek medzi 19 a 23 rokov!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najkvalitnejší flower na scéne (môj subjektívny názor, za ktorý sa budem hádať do krvi) tak odštartoval fenomén, ktorý sa so slávnym kúpeľným mestom tiahne až doposiaľ. Čo sa za tých 5 rokov zmenilo? Extrémne veľa. Keď Ego v roku 2009 označil Piešťany za „mesto snov“, nebol až tak ďaleko od pravdy. Samozrejme, „Pješčany“ v tom čase neboli druhým Los Angeles, neboli ani mestom neobmedzených možností, ale rozhodne boli mestom, kde to žilo a kde sa dalo (najmä cez víkendy) výborne zabaviť. Ľudia si mohli vybrať medzi tým, či si idú zatancovať do večne plného Indiansu, alebo zvolia underground v Cottone. Keď uvedené podniky zavreli a niekomu bolo málo, cesta viedla do Lemonu alebo „zúfalci“ smerovali do raja (rozumej Paradiso). Prevádzky ako Čierna pani a Guinness nemali núdzu o zákazníkov, alkovečer U Doda bol tradíciou ako nedeľný obed s rodinou a kto nezažil „parkovicu“, nemá život naplnený a nemá nárok chodiť s Rytmusom kŕmiť holuby. Pre mladšie ročníky a nepamätníkov – takéto bolo „mesto snov“ v roku 2009.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aká je situácia v „meste snov“ v roku 2014? „Mesto snov“? Seriously? Nie, nechystám sa Piešťany dourážať podobne, ako to urobil jeden prešovský veterinár smerom k Bratislave (kto nevie o čom, odporúčam trošku pogoogliť, pánko sa na adresu hlavného mesta celkom odbavil). So smútkom v hlase (resp. so smútkom v prstoch) však musím skonštatovať, že z „mesta snov“ sa stalo „mesto duchov“. Je pravda, že čas od pondelka do piatku trávim v Bratislave a neviem teda objektívne zhodnotiť situáciu v Piešťanoch mimo víkendu, ale práve počas dní, kedy je vhodné vyhodiť si z kopýtka, tu akoby skapal pes. Spočiatku som váhal, či to nie je len môj negatívny pohľad, či tomuto mestu nekrivdím a nevidím veci príliš čiernou optikou. Postupne mi však potvrdilo moju domnienku viac a viac známych a kamarátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nielen to! Pridali sa aj moje očité svedectvá. V jeden sobotný večer (odhadujem, že to bolo niekedy v októbri 2014) som zavítal do Coolturáku. Mal som ľahkých 2,3 promile, ale keď som videl počet ľudí vo vnútri, okamžite som prešiel na prijateľných 1,5. Ak poviem, že tam bolo spolu 80 ľudí, tak vôbec nepreháňam. Sobota večer! Deň, kedy by to v „meste snov“ malo najviac žiť a v jedinom podniku v celom šírom meste, kde sa dá tancovať, je 80 ľudí (vrátane obsluhy). Povedal som si: „Ok, možno ľudia posedávajú niekde a nechce sa im tancovať alebo čo.“ Tak som sa zo zvedavosti prešiel po Teplickej. Jeden podnik za druhým a v nich celkovo asi 20 nadšencov zábavy. Nebolo to prvýkrát, čo som zažil Piešťany vyľudnené a tak som definitívne musel skonštatovať: „Mesto snov je mŕtve, nech žije mesto duchov.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doteraz mi nie je jasné, kam sa podelo všetkých tých 28 000 obyvateľov. Kde sú všetci tí, ktorí majú radi zábavu? Ok, chápem, niektorí z toho vyrástli, majú rodiny, iné priority (to značí, že som sa mentálne asi nikam neposunul :-(),ale ... kde je tá mladá generácia? Chodia sa jej predstavitelia vôbec niekam naslopávať? Kam sa podeli ľudia vekovej kategórie od 18 do 35 rokov? Nerozumiem tomu a rád by som to pochopil. Ak pozná niekto odpovede na tieto otázky, určite si ich nenechajte pre seba!

Zatiaľ, v mene predchádzajúcich riadkov, vyhlasujem „mesto snov“ za minulosť (vyhradzujem si toto právo, hoci nie som pokrvný obyvateľ). Na druhej strane, som optimista a chcem veriť v lepšie zajtrajšky, v obnovenie zašlej slávy. Jediné, čo ma trápi, aby sa tak nestalo o 10 rokov. To už budem starý pán a snáď už budem rozumovo niekde inde :-).

Pavol Kabát

Pavol Kabát

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som človek, ktorý chce verejne prezentovať svoj názor. Som človek, ktorý chce podnietiť ľudí, aby sa nad tým názorom aj zamysleli. Som človek, ktorý chce vyvolať konštruktívnu diskusiu. Nič viac, nič menej. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu